Vážení rodičia, v prípade Vášho záujmu o dotáciu na stravu pre Vaše deti je potrebné, aby ste o dotáciu opätovne požiadali aj v novom školskom roku 2024/2025. Urobiť tak môžete prostredníctvom aplikácie Edupage alebo na školskej webstránke do 27.6.2024. Súčasťou žiadosti je aj Zápisný lístok do ŠJ na nový šk.rok. Pri zadávaní žiadosti nezabudnite zadať šk.rok 2024/2025 a triedu Vášho dieťaťa v BUDÚCOM ŠK.ROKU !!! NÁVOD NA PODANIE ŽIADOSTI 

Dňa 5.6.2024 sa uskutočnil  školský výlet šiestakov do Bojníc. V skorých ranných hodinách sme sa stretli pred školou a vyrazili sme na cestu. Po príchode do Bojníc sme sa vybrali na prehliadku Bojnického zámku. Pán sprievodca nám rozprával o tom, ako sa tam kedysi žilo. Obdivovali sme krásy starých obrazov a iných cenností. Dozvedeli sme sa aj to, že zámok má viac ako 200 izieb a videli sme  i hrobku grófa Pálffyho. Neskôr sme išli do malej jaskyne pod zámkom. Po  skončení prehliadky sme sa presunuli do Múzea praveku, kde nám milá pani sprievodkyňa porozprávala veľa zaujímavostí o živote mamutov a pravekých ľudí, ktorí tu žili. Na konci nás čakali rôzne úlohy. Poslednou našou zastávkou v Bojniciach bola zoologická záhrada, kde sme mohli pozorovať mnoho zvierat.   

Cesta späť zbehla dosť rýchlo. Prežili sme krásne chvíle s kamarátmi a máme veľa zážitkov. Za výlet ďakujeme našim triednym učiteľkám.  

 

Petra a Karin 6.B 

Tento školský rok sme sa aj my zapojili do projektu „Viem, čo zjem“. Cieľom programu je motivovať žiakov základných škôl k vyváženému životnému štýlu a správnym stravovacím návykom. Od roku 2009 sa tento celosvetový vzdelávací program postupne realizuje už vo vyše osemdesiatich krajinách sveta. Aj u nás je Úradom verejného zdravotníctva SR prezentovaný ako vhodný preventívny program, zameraný na problematiku zdravej výživy a pohybovej aktivity.

Ako tému výučby sme si vybrali ovocie a zeleninu. Táto lekcia žiakom priblížila, prečo je dôležité mať vo svojom jedálnom lístku dostatok ovocia i zeleniny. Dozvedeli sa, ako by mal vyzerať zdravý tanier, aké živiny obsahujú jednotlivé druhy ovocia a zeleniny a aj to, k čomu prispievajú. Taktiež sa oboznámili s tým, aký je rozdiel medzi lokálnymi a dovážanými potravinami a kedy počas dňa by sme mali konzumovať ovocie a kedy zeleninu. Výučbu sme si obohatili prípravou ovocno-zeleninového taniera a na záver nesmela chýbať melónová odmena.

Celé sa to začalo 5. júna 2024, kedy sa žiaci 9. ročníka vydali na cestu do Bratislavy a Viedne za svojím posledným spoločným dobrodružstvom. V prvý deň trojdňového výletu sme navštívili Bratislavský hrad, dominantu slovenského hlavného mesta. Žiaci si mali možnosť neskôr nakúpiť v nákupnom centre Eurovea, aby si z Bratislavy priniesli aj nejaký suvenír. Ubytovaní sme boli v centre mesta, odkiaľ sme mali z okien spoločenskej miestnosti skvelý výhľad na Bratislavský hrad a výbornú dostupnosť verejnej dopravy a historického centra Bratislavy. 

     Nasledujúci deň nás čakal celodenný výlet do Viedne, ktorý sa začal prehliadkou Domu mora (Haus des Meeres). Toto morské akvárium a zároveň zoo sa nachádza v bývalej protileteckej veži, postavenej počas 2. svetovej vojny. Na jedenástich poschodiach si žiaci pozreli viacero akvárií a terárií s veľkým množstvom zvierat vrátane žralokov. Nakoniec sa našim deviatakom naskytol prekrásny výhľad na Viedeň z otvorenej terasy najvyššieho 11. poschodia. Toto však nebol koniec. Čakala nás ešte prehliadka historického centra Viedne, v rámci ktorej žiaci navštívili Dóm sv. Štefana, najväčšiu katedrálu tejto metropoly. Možno sa pýtate, čo bolo na našom výlete v hlavnom meste Rakúska najlepšie. Mnohí prezradili, že to bolo práve metro. Aby sme stihli za jeden deň absolvovať celý spomenutý program, museli sme sa prepravovať týmto dopravným prostriedkom. Pre väčšinu žiakov 9.A a 9.B to bol jedinečný zážitok, keďže sa metrom ešte nikdy predtým neviezli. Poslednou zastávkou pred odchodom z Viedne bol barokový palácový komplex Belvedér. 

     A ako sa hovorí: nakoniec to najlepšie! V posledný deň sme putovali za bl. Titusom Zemanom, ktorého relikviu si uchovávame v našej školskej kaplnke. Vo Vajnoroch, rodisku nášho slovenského blahoslaveného, nás privítal don Jozef Luscoň, saleziánsky kňaz, spisovateľ, pedagóg a publicista. Okrem toho, že našim mladým predstavil život bl. Titusa v jeho autentickom domácom prostredí, deviataci si vďaka nemu vykonali aj krátku duchovnú obnovu. Jej témou bolo povolanie človeka, keďže bl. Titus je skrze svoje mučeníctvo patrónom duchovných povolaní. Kratučkú duchovnú obnovu don Luscoň zavŕšil sv. omšou vo vajnorskom Kostole Sedembolestnej Panny Márie, počas ktorej sme si uctili Božské Srdce Ježišovo, ktorého sviatok sa v daný deň slávil. Po sv. omši mali žiaci možnosť uctiť si relikviár s ostatkami bl. Titusa, ktorý je uložený v spomenutom vajnorskom kostole. Okrem duchovných milostí si každý žiak z Vajnôr odniesol aj darček od dona Luscoňa v podobe jeho vlastnej publikácie. Nakoniec sme sa s kňazským požehnaním a pod ochranou duchovného patróna nášho školského výletu, bl. Titusa Zemana, vrátili s množstvom zážitkov rýchlikom naspäť domov. 

Ako už býva na našej škole zvykom, tak ako každý rok aj tento sa žiaci 9. ročníka vybrali na dejepisnú exkurziu do koncentračné tábora Osvienčim (nem. Auschwitz)-Birkenau. Dňa 23. mája 2024 boli naši žiaci podobne ako milióny ľudí pred nimi svedkami obrovskej tragédie ľudstva, ktorá sa stane, keď sa jedna rasa začne povyšovať nad ostatné. Vo všeobecnosti panuje názor, že je veľmi dobré zažiť si atmosféru tohto miesta na vlastnej koži, aby sa niečo podobné už nikdy v dejinách ľudstva nezopakovalo. Aj na našich deviatakoch bolo vidieť, že sa ich hlboko dotkli zmarené životy toľkých ľudí. V tomto vyhladzovacom tábore zomrelo približne 1,5 milióna ľudí. Pre nás ako cirkevnú školu bolo zároveň veľmi prínosné dostať sa na miesto, kde zomrel poľský svätec Maximilián Kolbe, ktorý úplne zabudol na seba a odvážne obetoval svoj vlastný život za život jedného muža, otca rodiny. Vieru a Božiu milosť si dokázal zachovať aj na takomto mieste plnom hrôzy a zúfalstva, kde boli ľudia na dennom poriadku zbavovaní svojej ľudskej dôstojnosti. Práve vďaka tomu sa stal vzorom nielen pre nás, ale aj pre celý kresťanský svet.  

     Po prehliadke tragického symbolu holokaustu sme navštívili kráľovské mesto Krakov. V historickom centre mesta žiaci vyšli až na hradný kopec a navštívili nádvorie sídla poľských kráľov, Wawel. Poslednou zastávkou v rámci našej zahraničnej exkurzie  bolo hlavné námestie, ktoré je známe pod názvom Rynek Główny. Tu mali žiaci možnosť navštíviť a zároveň pomodliť sa v Kostole Nanebovzatia Panny Márie, v jednom z  hlavných symbolov Krakova, ktorý je taktiež známy ako Mariánsky kostol. Tento kostol navštevovala aj sestra Faustína. Vo svojom Denníčku takto opisuje svoju návštevu a duchovné zážitky v tomto chráme: „Keď sme vybavili celú záležitosť, šli sme do Kostola najsvätejšej Panny Márie. Zúčastnili sme sa na svätej omši, počas ktorej mi dal Pán poznať, koľko ľudí bude spasených skrze toto dielo. Potom som sa ponorila do vnútorného rozhovoru s Pánom. Ďakovala som mu, že mi ráčil dať tú milosť, že môžem vidieť úctu, ktorá sa šíri k jeho nepochopiteľnému milosrdenstvu. Začala som hlbokú ďakovnú modlitbu. Ó, aká veľká je Božia štedrosť. Nech je zvelebený Pán, ktorý je verný svojim prisľúbeniam…“ (Denníček 1300).