Hlavné menu

Počet návštev: 3841351

Prečo mám rád Slovensko

Víťazná práca žiaka Juraja Vrábla ... 

Večerné rozjímanie (modlitba) žiaka

Čo je pre mňa Slovensko? Iba územie ohraničené colnicami? Alebo len kúsok Zeme na mape Európy? To povie každý, kto tu nežije, nebýva, nepracuje. Ale ja ...

Pre mňa je Slovensko trebárs opustený dedkov byt. Veľmi rád tam chodím. Prídem, odomknem a moje prvé kroky smerujú k starkého knižnici. Otvorím vŕzgajúcu skriňu a už sa aj hrabem v starých knihách. Páni, to sa mi asi sníva! Zožltnutá fotografia, ktorú som toľko zháňal, je tu! Fakt neviem, ako by som sa zachoval keby z nej starký vyskočil a sadol si do kresla pod okno. To by bolo hrdinských rozprávok o veselých poľovačkách ... Pre ne ťa mám, Slovensko, rád. Nechajme však dedka spomínať, vybehnem na dvor je ako každý iný: pár stromov, psia búda, z ktorej na mňa žmurkajú šibalské očká môjho najlepšieho priateľa. (Len prosím vás, neprezraďte, že ho mám. Hneď by ma pokutovali, že som ho neprihlásil). Čo sa len spolu navystrájame. Práve včera mi skoro odhrýzol pravé ucho. Zrazil som ho na sánkovačke a on mi to so zlosťou odplatil. Ale už sme sa udobrili. Aj pre neho ťa, Slovensko, ľúbim.

Dokonca aj pre nazlosteného uja, čo chová rôzne božie tvory. Nedávno vojdem do maštale a tam býček, reťazou o roh priviazaný, smutne a nevrelo sa na mňa pozerá. Pristúpim k nemu s chcem ho pohladiť. V tom ujo s vidlami ako boh pomsty skríkne na mňa: „Ďurku, ta co tam robiš, ha ?! Tak ce býček poterka, budze z teho neščesce! Lem čekaj, ja ci dam!“ Radšej som sa pratal. V duchu som nadával, aby ste si nemysleli, že som svätý. Nehnevám sa, Slovensko...

Poďme trocha ďalej. No nie až tak ďaleko, aby ste sa sťažovali, že vás bolia nohy. Iba za dom do lesa. Tam rastie môj obľúbený strom. S olúpanou kôrou, zľahka sa ho dotkla už aj sekera, dokonca aj blesk ho „pohladil“ svojím horúcim dychom...  Vonia smolou a ešte niečím... Ako ty, Slovensko.

Mám staršieho brata. Tlčieme sa spolu ostošesť. Aj keď mamka kričí, predsa sa klbčíme. Doberáme sa v ostrých dialógoch. Pred Mikulášom ochorel na obyčajnú chrípku. Teplota stúpala až k štyridsiatke. Už sa so mnou nebil, nešantil. Keď k nám v škole prišiel ten dobrý, svätý, ticho som sa spýtal: „ Môžem odobrať balíček aj pre Peťa?...Je chorý. “ „Pravdaže“ dovolil mi. Keď som prišiel domov bráško sa prehadzoval v nepokojnom spánku. Koľko som prosil Pána, aby bol zase ako vždy. Veď bez neho by si bolo prázdne, Slovensko...

Veru tak, Slovensko. Si izba starkého, si môj utajovaný psík, nahnevaný býček, voňavá borovica, znovu zdravý brat ... Nebeský otec toto všetko stvoril tak nádherne pre mňa a pre všetkých, čo sme tu doma. Som len obyčajný slovenský chlapec, ktorý sa trápi s úvahou, Ďakujem ti, Pane, že práve na tomto kúsku zeme smiem bývať, žiť, mať psíka, udobrovať sa s bratom.

Novinky

Kontakt

  • CZŠ sv. Jána Krstiteľa
    9.mája 740/7
    083 01 Sabinov
  • 051/4521 639

Fotogaléria